Extrémisti medzi nami

Autor: Tomáš Hasala | 22.5.2013 o 23:47 | Karma článku: 11,23 | Prečítané:  1042x

Slovensko je zvláštna krajina. Extrémistami nazývame nielen rasistov, náboženských fanatikov a komunistických nostalgikov, ale aj ľudí, ktorí

* tvrdia, že väčšinu svojich problémov dokážeme riešiť lepšie sami než s povinnou účasťou štátu

* sú presvedčení, že dobrovoľné občianske iniciatívy majú väčší intelektuálny a akčný potenciál než osvietené štátne komisie a ministerskí úradníci

* vedia, že štát by sa vôbec nemal miešať do podnikania, pretože súkromnému sektoru konkurovať nevie, míňa pritom spoločné zdroje a vytvára obrovský priestor pre korupciu

* uznávajú, že školstvo a zdravotníctvo by lepšie a v konečnom dôsledku aj lacnejšie fungovali na báze súkromného podnikania, a to aj napriek zisku, ktorý k podnikaniu patrí (a že výsledkom by okrem vyššej efektivity a kvality bola aj väčšia pestrosť ponuky, v školstve viac tvorivosti detí a väčšia zaangažovanosť rodičov, v zdravotníctve zas konečne menšia korupcia)

* súhlasia s tým, že kultúra a umenie by boli zdravšie, keby neboli (niekedy tak pohodlne) závislé na štátnych dotáciach a rozhodnutiach úradníkov

* vidia, že veľká časť štátnych regulácií snahou (zhora) o vyriešenie jedného problému vytvára nové a ešte väčšie problémy, a preto je najrozumnejšie zrušiť ich, a spolu s nimi aj celý rad inštitúcií, ktoré vznikli iba na ich aplikovanie a kontrolovanie

* dospeli k názoru, že všetky takto ušetrené peniaze netreba použiť na iné regulácie a iné inštitúcie, ale na zásadné zníženie daní, t.j. ponechanie rozhodovania o našich peniazoch nám, občanom.

Nájde sa dosť ľudí, ktorí na teoretickej úrovni s týmito "extrémistami" súhlasia. Ale iba dovtedy, kým sa všeobecne znejúce vety nezačnú rozmieňať na drobné. Pri prvom návrhu na zrušenie konkrétneho zákona a prepustenie konkrétneho úradníka nastúpi zdesenie, u otvorenejších iba pochybnosti a obavy. Ten, kto napriek vysloveným obavám zotrvá vo svojom presvedčení, že moc štátu a jeho úradníkov nestačí kritizovať, ale treba ju naozaj okliešťovat a nahrádzať slobodnou iniciatívou, dostáva nálepku "extrémistu" (v lepšom prípade naivného, nereálneho rojka).

Pre objektívnosť treba povedať, že nejde o špecifikum Slovenska, dokonca ani postkomunistického bloku. Podobné predsudky posilňované tragickou tradiciou politickej korektnosti sú charakteristické pre celú Európu povojnoveho obdobia. To nie poľahčujúca okolnosť, naopak, len o dôvod viac na obavy o budúci vývoj.

Výsledok našich postojov k odvážnejším myšlienkam totiž môžeme vidieť okolo seba: stále drahší štátny aparát stále častejšie určujúci, čo je pre nás dobré a čo nie, viac a viac úradníkov strážiacich dodržiavanie čoraz početnejších vyhlášok a zákonov, väčši priestor pre korupciu, menší priestor pre osobnú iniciatívu meniť veci k lepšiemu, atď atď atď...

Nariekame, nariekame, ale nechceme vidieť, že za tento stav sme zodpovední my sami.

Som rád, že v mojom okolí "extrémisti" ešte nevymreli. A pevne verím, že moje deti už budú extrémistami nazývať tých skutočných.

Tomáš Hasala

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Výbuch na koncerte v Manchestri neprežilo 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

ŠPORT

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie ako podraz.


Už ste čítali?