Tým prvým, možno menej dôležitým, je fakt, že ide o súkromný, neštátny projekt. Naše štátne, viac či menej kultúrne ustanovizne, totiž potrebujú konkurenciu ako soľ. A nielen kvôli kvalite. Tiež preto, aby si nemysleli, že dotáciu zo štátneho rozpočtu, ktorú zhodne pokladajú za neprimerane nízku, majú garantovanú navždy. Aby sa tiež začali obzerať po iných, zdravších a náročnejších zdrojoch financovania. A v podstatne väčšej miere ako doteraz aj po "konzumentoch" ich kultúrnej produkcie, lebo čuduj sa svete, všetky galérie, múzeá či divadlá sú tu práve pre nich.
Druhým, v určitom zmysle dôležitejším dôvodom, bol fakt, že za súkromnou galériou Nedbalka nestojí ani bohatá nadácia, ani donor zo zahraničia. Založil (zaujímavo zrekonštruovanou budovou a v nej zaujímavo koncipovanou zbierkou) a financuje ju bohatý človek, ktorý sa narodil a normálnym podnikaním zbohatol na Slovensku. (Len veľmi stručne a bez nároku na úplnosť: týmto na slovenské pomery "čudákom" je Peter Paško, spoluzakladateľ softvérovej firmy Eset, jednej z mála slovenských firiem, ktorá sa dokázala presadiť na globálnom trhu - druhým pánom, ktorému vďačíme za prezentovanie svojej zbierky, je Artur Bartoška.)
Prečo sa mi tento dôvod zdá dôležitejší? Lebo naznačuje cestu z krízy. Nemám teraz na mysli krízu finančnú. Mám na mysli stav, v ktorom sa Slovensko nachádza (k zúfalstvu svojich buditeľov a dejateľov) nezanedbateľnú časť svojich dejín: stav pasivity, stav malomyseľnosti, stav uzavretosti, posledných 20 rokov kombinovaný so stavom, v ktorom sa veľké, častokrát nezákonne či neeticky nadobudnuté bohatstvo, vystavuje na obdiv bez stopy ušľachtilosti či veľkorysosti. V tejto situácii príde človek, ktorý časť svojho majetku dá k dispozícii verejnosti. Nie je to cudzinec (skutočný koniec krízy nemôže prísť z cudziny), a nie náhodou nezbohatol ani privatizáciami, ani štátnymi zákazkami, ani eurofondami.
V tomto zmysle nie je Nedbalka iba ďalšou galériou príjemne obohacujúcou prispatý kultúrny život Bratislavy, ale skutočným kultúrnym a občianskym počinom, ktorý prináša nádej, že na Slovensku začneme viac dbať aj o ušľachtilejšie verejné veci.
A celkom na záver niečo, čo v žiadnom prípade nemôže chýbať: Nedbalka ponúka Bratislave a jej návštevníkom nielen pozoruhodný výstavný priestor umiestnený v historickom srdci mesta, ale na 5 podlažiach aj cennú zbierku sympaticky prezentujúcu moderné výtvarné umenie Slovenska (od Ladislava Medňanského až po súčasných autorov). Kto ešte nebol, mal by ísť. Prajem Nedbalke veľa návštevníkov, a nám všetkým veľa nasledovníkov jej zakladateľa.
Tomáš Hasala
(Ne)dbalka: Slovensko na ceste z krízy?
Pred niekoľkými mesiacmi mi pri správe o otvorení (a hlavne o pozadí otvorenia) galérie Nedbalka prebleslo hlavou: svitá na lepšie časy. A to hneď z niekoľkých dôvodov.