Máme my, rodičia, guráž netárať do vetra a prevziať štafetu od unavených učiteľov?

Autor: Tomáš Hasala | 10.2.2016 o 11:20 | Karma článku: 11,58 | Prečítané:  536x

V pondelok večer som v úlohe rodiča bol na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave na stretnutí učiteľov s rodičmi. Bol to pre mňa z viacerých dôvodov zaujímavý a silný zážitok:

1. Spomenul som si na November ´89, ktorý som zažil na vysokej škole. Atmosféra bola podobná ako vtedy – chaotická, rozhorčená, ale prajná. November sa nespomínal explicitne, ale cítil/li sme ho vo vzduchu. Rodičom tejto školy bolo jasné, že to, v akých podmienkach pracujú dnes učitelia našich detí, je nedôstojné. Tak trochu (dosť) sme sa hanbili.

2. S priateľom z vysokej školy (tiežrevolucionárom), sme sa pri sledovaní pondelkovej sympatickej, no ťažko uchopiteľnej a v podstate nemoderovateľnej diskusie zhodli, aký zázrak to bol, že sa novembrové hnutie darilo vcelku úspešne koordinovať. Pravdepodobne vďaka nepriateľovi, ktorý bol jasne idetifikovaný a úplne neobhájiteľný (čo sa, vďakabohu, už asi nikdy nezopakuje).

3. Nakoniec, už v užšom kruhu, keď sa väčšina rodičov rozišla domov, prevládla racionalita. Učitelia nevládzu. Sami, v boji a politike neskúsení, rokmi decimovaní, mimo Bratislavy zastrašovaní, to nemôžu zvládnuť. Ak my, rodičia, hovoríme, že v tomto boji ide o naše deti, sme teraz na rade, aby sme prevzali štafetu boja o naše deti a ich vzdelávanie.

4. Padali rôzne návrhy. Páčil sa mi nápad prevziať štrajkovú agendu tak, že my rodičia vždy v piatok nepošleme deti do školy. Tak môže štrajk pokračovať aj bez toho, aby už aj tak dosť finančne podhodnotení učitelia vykrvácali, navyše s úplne inou spoločenskou podporou.

5. Všetci sme sa však zhodli, že každý z nás, kto dnes (10.2.2016) nepríde na Námestie SNP ukázať učiteľom (a aj zvyšku Slovenska), že v tom nie sú sami, len tára do vetra.

My prídeme, príďte aj vy. A zavolajte aj ďalších. Aj kvôli tomu, aby naše deti kvôli katastrofálnemu stavu nášho školstva neskončili v zahraničí, a aby sme sa s budúcimi vnúčatami nerozprávali iba cez skype.

Bez nás, rodičov, učitelia nemajú šancu. Ani učitelia, ani naše deti.

Čo myslíte?



Tomáš Hasala

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?