Zrada liberalizmu

Autor: Tomáš Hasala | 5.7.2013 o 22:01 | Karma článku: 7,50 | Prečítané:  837x

Týmto blogom nepoteším mojich priateľov ekonomických liberálov, snáď iba moju mamu, ktorá začína byť presvedčená, že jej syn je dogmatický liberál (takmer neo-liberál, ako klasických liberálov s odporom nazýva náš neo-komunistický vodca). Aspoň na chvíľu jej svitne nádej, že vychovala názorovo otvoreného človeka.

O takmer všetkých rezortoch s plnou vážnosťou hovorím, že je v nich priveľa peňazí. Že keby sme si naliali čistého vína a ponechali iba tie činnosti, ktoré sú naozaj prínosné, vedeli by sme ich financovať v kvalite, ktorá dnes tak veľmi chýba (keďže popri nich financujeme aj množstvo pseudo-činností). A hlavne, mohli by sme mať vďaka zrušeným reguláciam viac slobody, vďaka ušetreným peniazom nižšie dane, a v spoločnosti postavenej na zdravších a prirodzenejších základoch lepší pocit zo života. Musím ale priznať, že existuje rezort, v ktorom je nedostatok peňazí skutočne problém. Je ním školstvo, základné, a pravdepodobne aj stredné (k vysokoškolskému sa nevyjadrujem, hoci tiež vykazuje známky katastrofy).

Nehovorím o zanedbaných budovách, aj keď do istej miery súhlasím s tým, že prostredie človeka formuje. Hovorím o zanedbaných učiteľoch, ktorých platy natoľko nezodpovedajú situácii na trhu práce, že šikovných učiteľov buď vyháňajú preč zo školstva, alebo ich nútia privyrábať si na normálne živobytie a tým deliť svoju pozornosť medzi naše deti a ďalšie zdroje obživy. A tiež o chýbajúcich mužoch a o minimálnej motivácii šikovných stredoškolákov vybrať si učiteľský smer vysokoškolského štúdia.

Tichá podpora nedávneho štrajku učiteľov naznačuje, že sme si tohto problému latentne vedomí. Ale to, ako rýchlo boli požiadavky učiteľov zamietnuté pod koberec, svedčí o tom, že politici hneď pochopili, ako málo je v hre. Pochopili, že tento problém my voliči stále chápeme ako "problém učiteľov", čiže ako niečo partikulárne a okrajové, a nie ako problém našich detí, teda "problém nás všetkých". Preto nebolo ťažké zahrať celú vec do autu. Je viac ako očividné, že bez našej jasnej podpory nemajú učitelia šancu.

Vyslovím teraz niekoľko kacírskych názorov. Myslím si, že vzdelanie je veľmi dôležité, ale nemyslím si, že vzdelaním je suma vedomostí a zručností, ktorým nás učí dnešná škola. V prvom rade 80% vedomostí, ktoré sú v osnovách, nikdy nepoužijeme, na zručnosti popri mechanickom memorovaní väčšinou ani nepríde. Hlavnou úlohou základnej a strednej školy by podľa mňa malo byť - okrem osvojenia si elementárnych schopností ako sú čítanie, písanie a počítanie - otvoriť deťom obzory, naučiť ich používať tvorivosť a myslenie, a tiež formulovať svoj názor a stať si za ním. Že sa súčasná škola u nás aj na Západe s týmito cieľmi dosť míňa je vážny problém osnov a celkového zamerania moderného školstva. Prísny liberál je v pokušení povedať, že tým pádom nemá zmysel dávať do súčasného modelu školstva viac peňazí a že je vlastne dobre, že sa ešte viac neplýtva na chorý, neživotaschopný model vzdelávania.

Problém takejto argumentácie - ku ktorej mám dosť blízko - je ten, že náš súčasný stav je ešte oveľa horší ako ten zlý neživotaschopný v zahraničí. Naše deti sa nielenže učia podľa strnulých, nezmyselne zameraných osnov, ale učia ich vystresovaní, frustrovaní a spoločensky podceňovaní ľudia (o to väčšia česť výnimkám!) Ako môžeme očakávať, že medzi nimi naše deti nájdu dostatok ľudských vzorov či ľudí, ktorí im otvoria dvere k ich budúcemu životnému záujmu alebo ich budúcej profesii? Toto naozaj nie je iba problém učiteľov, ale obrovský problém nás všetkých.

A teraz sa na scénu opäť vráti zdravý liberálny sedliacky rozum. Za rovnako dôležité ako zvýšenie platov učiteľov považujem to, aby v školstve nastali zmeny. Nemyslím zásadné, ktoré by menili chorú podstatu nášho vzdelávania - od takých sme boli na míle vzdialení aj za tej najreformnejšej vlády. Mám na mysli tie normálne, realizovateľné od zajtra, založené na väčšej pestrosti a väčšej slobode. Predovšetkým viac súkromných škôl, či už cirkevných, alebo ešte lepšie tých, ktoré vzniknú ako podnikateľský zámer na trhu so vzdelávaním. K tomu jasné pravidlá pre vznik a fungovanie takýchto škôl, aby neboli závislé od rozhodnutí osvietených štátnych komisií. A tiež oveľa väčšiu voľnosť pre tvorbu učebných osnov a jasné pravidlá pre meranie výsledkov. Inými slovami - normálnu konkurenciu, akú vidíme v ostatných oblastiach nášho života.

Nič z tohto nebude možné, kým neprestaneme veriť, že sú oblasti, v ktorých má mať štát monopol (a že zisk je diablov vynález, ktorý do týchto ušľachtilých oblastí nepatrí). Kým sa budeme báť vpustiť aj do vzdelávania konkurenciu a tvorivosť, ktoré zmenili svet okolo nás na nepoznanie. A kde je istota, že to dobre dopadne? Istota neexistuje. Existuje iba skúsenosť, a tá hovorí, že tam, kde vládne súťaž myšlienok a schopností, sa veci zvyknú hýbať správnym smerom.

V škole, do ktorej chodia moja deti, my rodičia nemôžeme učiteľom zdvihnúť platy. Pomáhame im aspoň tým, že sa snažíme zlepšiť ich pracovné podmienky. V tomto roku sme vďaka veľkorysým príspevkom rodičov zakúpili do každej triedy dataprojektor s plátnom. Je šanca, že aj vďaka možnosti využívať modernú techniku budú učitelia našej základnej školy radšej a lepšie učiť naše deti. Na našej lokálnej úrovni a s našimi lokálnymi prostriedkami sa pokúšame riešiť problém, ktorý nechápeme ako problém učiteľov, ale ako celospoločenský, "náš" problém.

Tomáš Hasala

PS: Ak niekoho zaujíma problematika nášho školstva, vrelo odporúčam skvelé stránky vynikajúceho pedagóga a človeka z praxe, Vladimíra Burjana - www.burjanoskole.sk . Nájdete na nich množstvo informácií (napríklad že iba 14% učiteľov na našich ZŠ sú muži, vrátane učiteľov telocviku... alebo že učiteľ v ZŠ u nás zarába iba neuveriteľných 45% priemernej mzdy vysokoškoláka) a predovšetkým kvalifikované názory. Určite aj také, ktoré prezentujú úplne odlišný pohľad na školu, než mám ja. Nech žije konkurencia!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?