(Ne)dbalka: Slovensko na ceste z krízy?

Autor: Tomáš Hasala | 14.5.2013 o 23:52 | Karma článku: 6,37 | Prečítané:  611x

Pred niekoľkými mesiacmi mi pri správe o otvorení (a hlavne o pozadí otvorenia) galérie Nedbalka prebleslo hlavou: svitá na lepšie časy. A to hneď z niekoľkých dôvodov.

Tým prvým, možno menej dôležitým, je fakt, že ide o súkromný, neštátny projekt. Naše štátne, viac či menej kultúrne ustanovizne, totiž potrebujú konkurenciu ako soľ. A nielen kvôli kvalite. Tiež preto, aby si nemysleli, že dotáciu zo štátneho rozpočtu, ktorú zhodne pokladajú za neprimerane nízku, majú garantovanú navždy. Aby sa tiež začali obzerať po iných, zdravších a náročnejších zdrojoch financovania. A v podstatne väčšej miere ako doteraz aj po "konzumentoch" ich kultúrnej produkcie, lebo čuduj sa svete, všetky galérie, múzeá či divadlá sú tu práve pre nich.

Druhým, v určitom zmysle dôležitejším dôvodom, bol fakt, že za súkromnou galériou Nedbalka nestojí ani bohatá nadácia, ani donor zo zahraničia. Založil (zaujímavo zrekonštruovanou budovou a v nej zaujímavo koncipovanou zbierkou) a financuje ju bohatý človek, ktorý sa narodil a normálnym podnikaním zbohatol na Slovensku. (Len veľmi stručne a bez nároku na úplnosť: týmto na slovenské pomery "čudákom" je Peter Paško, spoluzakladateľ softvérovej firmy Eset, jednej z mála slovenských firiem, ktorá sa dokázala presadiť na globálnom trhu - druhým pánom, ktorému vďačíme za prezentovanie svojej zbierky, je Artur Bartoška.)

Prečo sa mi tento dôvod zdá dôležitejší? Lebo naznačuje cestu z krízy. Nemám teraz na mysli krízu finančnú. Mám na mysli stav, v ktorom sa Slovensko nachádza (k zúfalstvu svojich buditeľov a dejateľov) nezanedbateľnú časť svojich dejín: stav pasivity, stav malomyseľnosti, stav uzavretosti, posledných 20 rokov kombinovaný so stavom, v ktorom sa veľké, častokrát nezákonne či neeticky nadobudnuté bohatstvo, vystavuje na obdiv bez stopy ušľachtilosti či veľkorysosti. V tejto situácii príde človek, ktorý časť svojho majetku dá k dispozícii verejnosti. Nie je to cudzinec (skutočný koniec krízy nemôže prísť z cudziny), a nie náhodou nezbohatol ani privatizáciami, ani štátnymi zákazkami, ani eurofondami.

V tomto zmysle nie je Nedbalka iba ďalšou galériou príjemne obohacujúcou prispatý kultúrny život Bratislavy, ale skutočným kultúrnym a občianskym počinom, ktorý prináša nádej, že na Slovensku začneme viac dbať aj o ušľachtilejšie verejné veci.

A celkom na záver niečo, čo v žiadnom prípade nemôže chýbať: Nedbalka ponúka Bratislave a jej návštevníkom nielen pozoruhodný výstavný priestor umiestnený v historickom srdci mesta, ale na 5 podlažiach aj cennú zbierku sympaticky prezentujúcu moderné výtvarné umenie Slovenska (od Ladislava Medňanského až po súčasných autorov). Kto ešte nebol, mal by ísť. Prajem Nedbalke veľa návštevníkov, a nám všetkým veľa nasledovníkov jej zakladateľa.

Tomáš Hasala

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?