Som pravičiar, ale...

Autor: Tomáš Hasala | 11.5.2013 o 23:01 | (upravené 12.5.2013 o 9:55) Karma článku: 10,25 | Prečítané:  883x

Túto pesničku počúvam odnepamäti - som pravičiar, chcem štát s obmedzeným počtom úradníkov, menším priestorom pre korupciu a väčším priestorom pre osobnú iniciatívu, ale... To, čo nasleduje, máva najrôznejšie zdôvodnenia, ale jeden záver: požiadavku na viac peňazí, viac štátnej podpory a viac regulácie pre odvetvie, v ktorom dotyčný pôsobí. Ale inak, vo všetkých ostatných odvetviach, v ktorých pracujú druhí ľudia, je to zástanca reforiem, nižších daní a osekávania štátnej moci, pravičiar ako remeň.

Na prvý pohľad je to banalita, no dôsledky sú fatálne: ak aj náhodou vo voľbách vyhrá zodpovednosť a vôľa okliešťovať moc štátu a jeho úradníkov, pravicoví politici (okrem „riešenia" svojich biznisov - o väčšine pravicových politikov nemám v tomto smere žiadne ilúzie) nemajú skutočný mandát na reformnú politiku. Skrátka - vláda je pravicová, ale... Jediná reformná vláda, ktorú Slovensko v rokoch 2002-2006 malo, realizovala užitočné a svetom obdivované reformy vlastne proti vôli svojich ale-voličov. A tak aj dopadla. (Týmto nechcem z onej vlády snímať zodpovednosť za chyby, ktoré urobila, bolo ich neúrekom - avšak nielen kvôli nim skončila tak neslávne, ako skončila.)

Slovo pravičiar, pravicovosť, pravica je samozrejme úplne zavádzajúce, použil som ho iba z núdze. Nie som pravičiar, som zástanca slobody v najširšom zmysle slova, odporca regulácií, ktoré jeden problém vyriešia a tri nové vytvoria, obhajca zodpovedného hospodárenia a nepriateľ šafárenia, ktoré je v povahe každého štátneho aparátu. A okrem toho som skutočný obdivovateľ podnikania. Je na škodu nás všetkých (hoci dôvody tohto stavu sú celkom pochopiteľné), že na Slovensku je slovo „podnikateľ" spájané hlavne s privatizačnými krádežami, neprehľadnými finančnými skupinami, viac ako priehľadnými štátnymi zákazkami a eurofondovým zlatokopectvom. Pritom normálne podnikanie je vysoko tvorivá činnosť, vyžadujúca myšlienku, pracovitosť, energiu aj odvahu, a serióznych podnikateľov zamestnávajúcich ľudí a platiacich dane je na Slovensku nepomerne viac, ako tých, ktorí určujú výsledný dojem. Obávam sa, že kým podnikanie nezbavíme tohto spoločenského biľagu výdatne živeného biznismenmi prezlečenými za ľavicových politikov, na Slovensku lepšie nebude.

Ale aby som načrel do vlastného hniezda. Štyri roky som viedol podnikateľské združenie s názvom Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Mal som jedinečnú možnosť spoznávať podnikateľské správanie nielen v úzko špecializovanom svete cestovných kancelárií a agentúr, ale vo svete cestovného ruchu vôbec. Môj obdiv k podnikaniu ako takému za tie roky neoslabol. Ale bol som opakovane prekvapený, ako často aj z úst podnikateľov, ľudí so skúsenosťami a výsledkami, zaznievalo volanie po štátnej podpore a sprísnenej regulácii, samozrejme iba vo vlastnom sektore. Sme pravičiari, ale... (Aby som sa nespravodlivo nedotkol niektorých kolegov, najmä z našej asociácie, musím dodať, že SACKA bola a je v tomto zmysle priam osvieteným združením. Veľmi nám však pomáha to, že veľká väčšina „cestovkárskeho" biznisu sa na Slovensku týka výjazdového turizmu, ktorý je štátom regulovaný iba málo a štátna podpora v jeho prípade prakticky neprichádza do úvahy. V krajinách, napr. susednom Česku, kde je príjazdový turizmus oveľa silnejší, je motivácia bojovať o štátnu podporu - štátny marketing v zahraničí, príspevky na domácu dovolenku atď - a s ňou súvisiacu reguláciu každého druhu oveľa väčšia. Aj tu platí staré známe - príležitosť robí zlodeja...)

Trochu na odľahčenie: môj strýko, skvelý človek a ešte lepší futbalista, ľavičiar telom a dušou, onoho času povedal: kto chce míňať na sociálnu politiku, musí najprv zarobiť. Obávam sa, že našich ľavicových politikov veľmi nepotešil. A mase nekonzistentných ale-pravičiarov dal lekciu zdravého rozumu.

Tomáš Hasala

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?