reklama

Vďaka za výnosné miesto

Nad študentskými predstaveniami VŠMU rozhodne neohŕňam nosom. Naopak, videl som ich niekoľko a patrili k tomu najlepšiemu, čo bratislavské divadlá vrátane profesionálnych aktuálne ponúkajú. V sobotu som preto s potešením využil prvú Absolventskú prehliadku študentov VŠMU (počas piatka a soboty bolo možné zhliadnuť 9 predstavení premiérovaných v sezónach 2011/12 a 2012/13) a na základe odporúčaní som si vybral Ostrovského humorno-tragické Výnosné miesto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Výnosné miesto - inscenácia študentov VŠMU
Výnosné miesto - inscenácia študentov VŠMU (zdroj: Michal Michale)

Najprv k divadlu LAB. Študenti divadelnej fakulty dostali darom vďaka rekonštrukcii a dostavbe budovy tzv. starého rozhlasu plnohodnotnú divadelnú sálu. Rád by som napísal, že darom ju dostali Bratislavčania, ale na to ešte chýba, aby o nej dostatočne vedeli a dostatočne častu ju navštevovali. Toto je ozajstná výzva pre študentov aj manažérov divadelnej fakulty, pretože o tom, ako študentské produkcie sympaticky a inšpiratívne obohacujú divadelný život Bratislavy, vie širšia divácka verejnosť iba málo. Čo je mrzuté pre nás Bratislavčanov a veľká škoda pre študentov a život fakulty. Prvá absolventská prehliadka môže byť jedným z krokov správnym smerom.

A ešte k Ostrovskému: netreba zdôrazňovať, že tento ruský dramatik, súčasník Dostojevského, Tolstého a Turgeneva, na Slovensku známy predovšetkým opakovanými inscenáciami Lesa a Búrky (popri nich napísal takmer 50 ďalších divadelných hier), mal celý život problémy s cenzúrou, pretože to bol osud všetkých zaujímavých ruských autorov. Mrazivé je skôr to, ako živo pôsobia správy ruských dramatikov 19. storočia o mašinérii moci a korupcie. Svedčia o majstrovstve Gogoľa či Ostrovského, ale aj o tom, ako málo sa mení povaha človeka. (Na druhej strane, veľmi nerád by som skĺzol do hundrania typu "nič nemá zmysel, všetko je dnes rovnako zlé ako predtým", pretože našu dnešnú realitu, akokoľvek sa na ňu sťažujeme, by som za nič na svete nevymenil ani za mäkký socializmus našej mladosti, ani za tvrdú realitu Ruska polovice 19. storočia.)

Výnosné miesto bolo príjemným divadelným zážitkom. Herecky excelovala najmä mužská zložka. Zapamätajte si meno Daniel Fischer (predstaviteľ hlavnej úlohy, ktorého výkon som ocenil aj v minuloročnej inscenácii VŠMU Smrť Tarelkina) - som presvedčený, že tento mladý herec, ktorý už má za sebou prvé úlohy v profesionálnom divadle a v televízii, sa skôr či neskôr stane ďalšou z výrazných tvárí nášho divadla. Fischer má všetko, čo dobrý herec musí mať - talent, hlas, charizmu, a najmä - predstavuje v aktuálnom slovenskom kontexte úplne originálny typ. Mňa veľmi zaujal (a tiež nie prvýkrát) aj výkon Otta Culka. A do tretice, dobrý dojem zanechal, aj keď v epizódnej postave, Richard Blumenfeld. Réžia bola vtipná a svižná, iba deklamovanie do mikrofónov umiestnených v prednej časti javiska sa mi zdalo miestami trochu zbytočné - menej by bolo viac. Ale aj v tomto prípade rešpektujem autorský zámer a rád dodávam, že rušivých momentov nebolo veľa. (Na záver sa patrí dodať, že mladý režisér Lukáš Brutovský bol za túto inscenáciu minulý rok nominovaný na divadelné ocenenie Dosky v kategórii Objav sezóny. Žiaľ, pravda je aj to, že v roku 2011 v hlavnej kategórii Dosiek zvíťazil nepozerateľný Coriolanus z dielne činohry SND...)

Výraznou a veľmi pozitívnou črtou, ktorou sa študentské predstavenia líšia od väčšiny profesionálnych, je aktívne využívanie hudobných prvkov v podaní účinkujúcich hercov. Piano na ľavej i pravej strane inak jednoduchej scény zďaleka neslúžilo iba ako mŕtva rekvizita. Piesňové epizódy, v ktorých nebol ani náznak násilnosti či odvádzania od deja, patrili aj v tejto inscenácii k najsilnejším. Opäť som si uvedomil, aké sú naše profesionálne divadlá v tomto smere strnulé, ba až impotentné. Som veľmi zvedavý, či aj táto generácia hercov postupne "zapadne" do prevládajúceho trendu.

K milým paradoxom patrí, že hneď na druhý deň, v nedeľu, som absolvoval predstavenie Best of Sládek, ktoré bolo koncertom človeka staršieho od týchto študentov o minimálne dve generácie (náš svetoznámy mím Milan Sládek sa dožíva 75 rokov) . Dva svety, v skutočnosti jeden. Držím všetkým týmto študentom palce, aby aj oni dokázali ísť vlastnou cestou. My štyridsiatnici veľmi dobre vieme, aké je to ťažké.

Tomáš Hasala

PS: Ešte som zabudol na jeden pre mňa dôležitý prvok: ruština. Táto jedinečná reč, tak veľmi kontrastujúca s brutalitou zobrazovanej ruskej reality, ktorej oneskorený tieň niekoľko desaťročí dopadal aj na život na Slovensku. bola samostatným umeleckým prvkom tohto dobrého predstavenia.

Tomáš Hasala

Tomáš Hasala

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 1995 som spoluzakladal internetový rezervačný portál Limba.com, ktorý ma živí dodnes. 4 roky som bol prezidentom Slovenskej asociácie cestovných kancelárií, od jesene 2014 sa venujem rozvoju talentovaných mladých ľudí ako riaditeľ neziskovej organizácie Nexteria. Zaujímam sa o literatúru, divadlo a výtvarné umenie, príležitostne píšem aj o cestovaní, ekonomike a politike. Mám rodinu a rád žijem v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu